Čo robím, keď už nemám svoju pražiareň? 🧐 Ako štrnásťročný som začal vydávať dedinské noviny. Neskôr som sa ponoril do sveta kávy, kde som zažil mnoho zaujímavých momentov – od straty prvého biznisu, cez otváranie cudzích kaviarní až po ich „záchranu“. V máji o mne Forbes Slovensko uverejnil článok, ktorý mapuje moju cestu a prácu v kávovom biznise. 🙏

Ďakujem za príležitosť zdieľať svoje myšlienky a skúsenosti.

Paralelný svet kávového biznisu

Ako štrnásťročný som začal sám, len s pomocou miestneho úradu, vydávať dedinské noviny. Vyštudoval priemyselný dizajn tlačovín a v osemnástke spolu s vtedajšou priateľkou som založil kaviareň v Trnave, ktorú po roku predal so ziskom. 

Následne som otvoril úspešnú bratislavskú kaviareň a pražiareň na Gorkého ulici, ale pre nedostatok podnikateľskej prezieravosti a bezhraničnú dôveru ma o ňu pripravil vtedajší spoločník. „Z hľadiska biznisu to dnes hodnotím ako jednu z najužitočnejších lekcií v živote,“

Vráťme sa však ešte na chvíľu k mojej ceste, ktorá na priviedla tam, kde dnes som. Po prvotných skúsenostiach v gastrobiznise som sa postupne začal venovať poradenstvu pre kaviarne a gastropodniky, spustil podcast o káve Roast Different a vzdelávanie pražiarov a baristov rozšíril o kávový časopis.

Celý môj príbeh si môžete prečítať v článku na webe Forbes Slovensko.